Svetová zimná univerziáda sa konala začiatkom marca v ruskom Krasnojarsku. Málokto vie, že v našej výprave mala zastúpenie aj Detva v osobe hokejového obrancu Radoslava Gábora.

Letnú prípravu a začiatok sezóny absolvoval v Detve, neskôr bol na hosťovaní v Prešove. Po zranení sa rozhodol odísť do Rimavskej Soboty. „Chcel som sa rozohrať. Mal som šancu ísť na univerziádu, a preto som nechcel, aby sa mi obnovilo zranenie,“ hovorí Radoslav Gábor. 

Prvý reprezentačný zraz bol vlani práve v Detve. Pred odletom čakal našich hokejistov ešte štvordňový zraz v Piešťanoch, a to bolo všetko. Náš tím neodohral ani jeden prípravný zápas.

V druhej obrane

Univerziáda je každé dva roky. Radoslav Gábor nebol v slovenskej reprezentácii nováčikom, premiéru si odkrútil pred dvoma rokmi v Kazachstane. Napriek tomu nemal miesto v tíme isté. „Vedenie mužstva bolo úplne iné, a preto som nevedel, či sa do výberu dostanem,“ vysvetľuje. Vysoký obranca si nakoniec vybojoval miesto v druhej obrannej dvojici. Tréneri mu dôverovali a prednostne ho nasadzovali pri oslabeniach.

Na vysokej úrovni

Univerziáda v Rusku bola pripravená veľmi kvalitne, Kazaši pred dvoma rokmi nasadili latku pomerne vysoko a Rusi sa nechceli dať zahanbiť.

Radoslav Gábor bol v Rusku prvý raz. Krasnojarsk je na Sibíri a cesta zo stredu Európy tam letecky trvá osem hodín. Samotné mesto má svoju bohatú aj chudobnú tvár. Vo všeobecnosti v Rusku platí, že čím viac na východ, tým je chudoba väčšia.

„My športovci sme to nevnímali, pretože servis Rusi pripravili na vysokej úrovni,“ dodáva hokejista. Univerziádne mestečko sídlilo na Sibírskej univerzite, všade bolo vidieť, že práve pre univerziádu viaceré priestory univerzity zrekonštruovali. Slovenská výprava, ktorá mala 65 členov, obsadila tri poschodia jednej budovy. Medzi reprezentačnými povinnosťami mali hokejisti možnosť pozrieť si mesto a okolie, dostali sa tiež na biatlon a krasokorčuľovanie.

Začínali s Ruskom

To najpodstatnejšie sa z pohľadu hokejistu odohrávalo na ľade. Slovensko začínalo na turnaji s domácim Ruskom a zápas prehralo tesne 1:2. Slováci v tej chvíli netušili, že sa s univerziádou rozlúčia rovnakou prehrou s rovnakým mužstvom, ale až vo finále. Základ dobrých výkonov sa položil práve v prvom zápase.

„Bola to skúška, veď dovtedy sme nehrali spolu ani jeden zápas. Samých nás prekvapilo, čo sme dokázali. Vtedy sme v podstate zistili, že máme na to, aby sme sa dostali čo najďalej,“ vysvetľuje Gábor. Uznáva, že ruský tím mal prevahu, no práve Slováci väčšinu času zápasu vyhrávali a dva góly inkasovali až v závere.

Druhý zápas bol rovnako dôležitý. Česi sa pred dvoma rokmi dostali medzi štvoricu najlepších a v zápase s našimi vysokoškolákmi boli preto favoritmi. Málokto čakal, že Slováci na Čechmi vyhrajú 7:2.

Ani tretí zápas nemohli naši hokejisti podceniť, hoci hrali proti Japonsku. Výsledok 8:3 napovedá, že si naši strelci schuti zastrieľali, medzi nimi bol aj Radoslav Gábor, ktorý strelil šiesty gól. Išlo o jeho univerziádnu premiéru. Napriek výsledku, priebeh zápasu až taký jednoznačný nebol. „Japonci boli síce vzrastom menší, no šliapali ako motorové myši. My sme sa upokojili až keď sme im strelili šiesty gól,“ hovorí hokejista.

V zápase s USA naši nenechali nič na náhodu a vyhrali 6:3. Tréner našich chlapcov upozorňoval, že ak chcú pomýšľať na postup zo skupiny, musia aj tento zápas zvládnuť.

Ďalším súperom našich bolo Maďarsko. Ani tento duel Slováci nevypustili a vyhrali 4:0.

V skupine sa umiestnili na druhom mieste a postúpili do semifinále, kde ich čakal dovtedy neporazený Kazachstan.

Hráčov prihlasujú na univerzity

Rusko alebo aj Kazachstan sú na univerziádach vždy silné tímy. Nie je žiadnym tajomstvom, že pri budovaní univerziádnej reprezentácie postupujú trochu inak ako ostatné krajiny. Najprv si zo svojich súťaží vyberú vhodných hráčov a potom ich prihlásia na univerzity.

Aj pred dvoma rokmi boli preto favoritmi práve mužstvá Ruska a Kazachstanu. Kazaši dokonca dostali počas domáceho turnaja iba jeden gól. Aj to vo finále s Ruskom, ktoré nakoniec prehrali práve o tento gól.

Semifinále

Slováci nemali byť pre Kazachov ťažkým súperom, no ako sa ukázalo, boli. „Tiež sme cítili, že hráme proti favoritovi, no dali sme im prvý gól a začali sme si veriť. Naši útočníci sa v oslabeniach obetavo hádzali do striel, nakoniec na celom turnaji sme v oslabeniach boli najlepší,“ približuje záverečné chvíle turnaja detviansky hokejista. Systematickou kolektívnou hrou naši slávili úspech. Kazaši nás podcenili, veď krátko predtým si poradili s Kanadou a už sa zrejme videli vo finále. Od Slovákov nakoniec dostali góly štyri a nedali ani jeden.

Finále

Po úspechu s Kazachstanom si naši verili aj vo finále proti Rusom. Na oddych sme však nemali ani dvadsať hodín, no na to sa člen univerziádnej hokejovej reprezentácie nevyhovára. „Musím uznať, že Rusi boli lepší. Veď tam mali asi sedem hráčov z KHL. U nás si KHL zahral iba Paťo Bačík zo Slovana Bratislava,“ vysvetľuje Gábor. V každom zápase nás síce podržal brankár Tomek, ktorý hráva za univerzitu v USA, ale gro nášho výberu tvorili hráči prvej ligy doplnení o hráčov z našej najvyššej súťaže.

Dvadsaťtriročný Radoslav Gábor si z Krasnojarska do Detvy priniesol striebornú medailu. Ďalšiu vysokoškolskú olympiádu už nestihne, pretože vek pre účasť na univerziáde znížili z 28 na 25 rokov.

Text: Milan Suja

Foto: Archív Radoslava Gábora