Štefan Závodný 50 rokov trénuje hádzanárov v Detve.

„Túto prácu som si vybral preto, lebo si myslím, že rozvíjanie vytrvalosti je jednou z najdôležitejších zložiek športového tréningu,“ napísal mladý tréner Štefan Závodný vo svojej diplomovej práci. Bolo to v roku 1971. Rozvíjania vytrvalosti sa verne pridržiaval a pod jeho trénerským vedením dosiahli úspechy viaceré generácie hádzanárov. Dnes jubilujúci Štefan Závodný s oprávnenou hrdosťou spomína na 50 rokov pôsobenia v Detve. Stále aktívny tréner v decembri 2018 oslávil požehnané osemdesiate narodeniny.

Vytrvalosť je schopnosť zostať v aktivite bez ohľadu na svoje pocity. Kto pracuje na veľkom cieli, motivácia mu pribúda a ubúda ako vlny narážajúce na breh. Vytrvalosť ho prevedie aj cez ťažkosti k víťazstvu.

Životný príbeh Štefana Závodného sa začal písať na prahu Vianoc roku 1938 v západoslovenskej Brezovej pod Bradlom. Manželia Štefan a Anna si ku vianočnému stromčeku s radosťou položili svojho druhorodeného syna a dali mu meno po otcovi, Štefan. Budúci športovec prežil radostné detstvo hier a štúdií spolu s bratom Jánom a mladšou sestrou Annou. V Brezovej pod Bradlom začínal aj s hádzanou.

Po základnej škole Štefan nastúpil na strednú poľnohospodársku školu do Nového mesta nad Váhom. Počas stredoškolských rokov bol hádzanárskym brankárom. Ako to už býva, nastalo obdobie povinnej vojenskej služby a ako devätnásťročný sa ocitol na česko-nemeckom pohraničí, v Stříbre pri Plzni. Odtiaľ išiel na rok do vojenskej školy pre dôstojníkov v zálohe v Žiline. Potom rok pracoval v kasárňach v Mariánskych Lázňach, kde mal zodpovednosť finančného náčelníka a dosiahol hodnosť kapitána.

Po splnení vojenskej služby sa Štefan Závodný vrátil do rodnej Brezovej pod Bradlom. Tak prišiel rok 1962, ktorý sa do knihy mladého muža zapísal veľkými písmenami. Jemu a jeho životnej láske v susednej Jablonici zazvonili svadobné zvony. Po manželku Ľubicu si mladý Štefan zašiel tam, kam pred desiatkami rokov šiel otec po jeho mamu Annu. Svadba bola vo februári. Rodinné šťastie korunovalo narodenie prvej dcérky, ktorej dali meno po mame, Ľubica.

V tom období Štefan Závodný trénoval hádzanársky oddiel Bradlan v Brezovej pod Bradlom. Do služby pre Bradlan ho pozval pán učiteľ Peter Uhlík, ktorý na základnej škole učil telesnú výchovu. Múdry učiteľ vedel, že športovo nadaný mladý muž bude dobrým pomocníkom pri trénovaní detí. V roku 1968 dostal Bradlan ponuku zúčastniť sa na turnajoch za hranicami Československa. Vycestovať na zahraničný zájazd bolo v tom období komplikované. Štefan Závodný spomína, ako museli podpisovať vyhlásenia, že v zahraničí neostanú. Po vybavení mnohých administratívnych povolení sa im napokon podarilo vycestovať. Prvá športová zastávka bola vo Viedni, odtiaľ pokračovali cez západné Nemecko do holandského Rotterdamu. Na zahraničnej ceste sa členovia oddielu Bradlan stretli a spriatelili s hádzanárskym oddielom zo stredného Slovenska, z Detvy.

Detvianskych hádzanárov trénoval v tom čase Ján Klein. Mladý tréner z Brezovej pod Bradlom sa Kleinovi zapáčil. Dal mu ponuku prísť pomáhať trénovať mladých ľudí pod Poľanou. Slovo dalo slovo a Štefan Závodný urobil druhé veľké životné rozhodnutie. Jeho tretie dieťa, syn Richard, sa už narodil v Detve. V roku 1969 Detvania splnili všetky sľúbené podmienky a zabezpečili rodine Závodných nielen bývanie ale aj prácu v Podpolianskych strojárňach. Štefan sa s nadšením pustil do trénerskej práce v hádzanárskom oddiele Podpolianskych strojární Detva. 

Mladá rodinka najskôr bývala v blízkosti strojárskeho učilišťa, neskôr sa presťahovali na sídlisko. Štefan Závodný sa venoval deťom i dospelým, družstvám žien i mužov, od predškolského veku do štyridsiatky. V Podpolianskych strojárňach plnil úlohy predsedu odborov a viedol výrobnú prevádzku. V roku 1971 detviansky tréner Závodný na Telovýchovnej škole ústredného výboru Slovenskej telovýchovnej organizácie v Bratislave obhájil diplomovú prácu na tému Rozvíjanie vytrvalosti hráčov hádzanej. „Osobnosť trénera je ústredným činiteľom športového tréningu. On určuje druh, intenzitu, kvalitu a dĺžku trvania tréningu, on sleduje vplyv tréningu na zvyšovanie výkonnosti a formovanie osobnosti športovca,“ napísal v úvode. Diplomovky sa vtedy klepali na stroji. Štefan Závodný ňou svoje dlhodobé diaľkové štúdium.

„Cvičenia, ktoré som v tej diplomovej práci uviedol, som prevádzal prakticky aj v tréningoch,“ spomína po rokoch. Keď preberal družstvo dorastencov Telovýchovnej jednoty Podpolianske strojárne Detva, boli detvianski hádzanári na ôsmom mieste tabuľky dorasteneckej ligy v skupine E. Naštudoval pre nich nové metódy tréningu a družstvo postúpilo na šieste miesto. Na konci súťažného obdobia bol tento oddiel na štvrtom mieste. 

V štruktúrach Slovenskej telovýchovnej organizácie pôsobil Štefan Závodný od roku 1995. Pracoval v celoslovenskej rade, v komisii mládeže, jedenásť rokov ako predseda Stredoslovenského krajského zväzu Slovenskej telovýchovnej organizácie. Tu organizovali krajské súťaže pre všetky vekové kategórie, od žiakov základných škôl až po dospelých.

„Samozrejme, mal som veľké pochopenie od manželky, inak by to nebolo možné,“ pripomína s vďakou Štefan Závodný. „Trénovali sme prakticky každý deň, v sobotu a v nedeľu sme hrali zápasy po celom Slovensku,“ spomína na najaktívnejšie roky. Syn Igor pokračoval v šľapajach otca a tiež dosiahol úspechy, hrával I. ligu Československa za mesto Michalovce. Športovým zručnostiam sa priučil aj syn Richard. Rozhodol sa pre hokej a nasledovanie hokejovej kariéry zavialo loďku jeho života do prístavného mesta Le Havre v Normandii. Tam dnes starí rodičia Závodní chodia na návštevy k vnúčatám Alexandre, Markovi, Marekovi a pravnučke Anne. Vnúčatá Zinka, Igor a Janka žijú na Slovensku. 

Funkcionárom hádzanej je Štefan Závodný dodnes. S pribúdajúcimi rokmi sa stal aj predsedom Klubu dôchodcov č. II a tak sa už desaťročie venuje organizovaniu spoločenských aktivít pre seniorov na sídlisku. Päťdesiat rokov v Detve je dosť na to, aby sa už cítil viac Detvan.

Rád relaxuje v kúpeľoch, kedysi hrával aj na gitaru a na bubon. Na otázku, či s odstupom rokov vidí u ľudí zmenu, odpovie striedmo, že teraz treba ľudí viac motivovať pre šport, zvlášť deti. Hovorí, že dôležitú úlohu zohrávajú rodičia, mohli by svoje ratolesti viac povzbudzovať. „Teraz máme v krúžku malé deti, krúžok sa volá Minižabky,“ upresňuje jubilujúci tréner. „Touto cestou sa chcem poďakovať rodičom a starým rodičom, že deti sprevádzajú na tréningy aj na zápasy. Nedávno sme boli súťažiť v minilige hádzanej v Martine,“ dodáva zaslúžilý tréner. 

Štefan Závodný ráno vstane a cvičí. Robí to už dlhé roky. V jeho izbe má svoje stále miesto stacionárny bicykel.

Najvýznamnejšie ocenenia Štefana Závodného: 

Slovenský zväz hádzanej – jednu zlatú plaketu (2008) a dve strieborné plakety (2004, 1998) za dlhoročnú prácu a činnosť pri rozvoji hádzanej na Slovensku.
Slovenský zväz hádzanej – pamätnú medailu (1996) pri príležitosti 50. výročia organizovanej hádzanej na Slovensku.

Mesto Detva – pamätný list (2010) za zásluhy o rozvoj športu v Detve.

Primátor mesta Detva – Cenu primátora mesta Detva (2014) za aktívnu a obetavú prácu v prospech seniorov mesta Detva a dlhoročnú, záslužnú prácu s mládežou v hádzanej.

Text: Zuzana Vrťová