Nie je bežné, že sa k ťažným koňom na furmanskej súťaži postavia ženy a ovládajú ich rovnako skúsene ako ostrieľaní furmani.

Na súťaži v Detve v poslednú augustovú sobotu sa furmanka Zuzana Podhorská z Vrútok a pomocníčka Frederika Páleníková z Veľkého Krtíša vôbec nestratili. Práve naopak, všetkým ukázali, že to s koňmi vedia. V celkovom poradí skončili na 11. mieste a za sebou nechali ďalších šesť furmanských záprahov.

Nevýhodné číslo

„Zuzana je pri koňoch už odmalička, zhruba od štrnástich rokov aktívne preteká,“ povedal nám Ľubomír Chromec z Turčianskych Kľačian. Zuzana je jeho neter a v Detve sa predstavila s kobylkou Anoxou, ktorú jej daroval. V záprahu bola spriahnutá so svojou matkou Lunou. Tá patrila práve Ľubomírovi Chromecovi, ktorý je tiež aktívny pretekár, aj keď v Detve iba pomáhal dievčatám vysporiadať sa s nástrahami trate.

„Išlo to dosť ťažko,“ povzdychla si Zuzana a hneď nato musela svoje kobylky „preparkovať“, pretože zastala veľmi blízko koní iného furmana. Obe kobylky boli v Detve veľmi snaživé, no pri ťahaní dreva mali nevýhodu vysokého štartovného čísla. „Tí čo išli prví, boli vo výhode, pretože po tráve sa im drevo ľahšie kĺzalo,“ zhodnotila furmanka. S číslom 17 uzatvárala štartové pole a vtedy už bola trať poriadne zodratá.

Jej pomocníčka Frederika považovala detviansku súťaž za náročnú, aj keď nahadzovanie dreva zvládala rovnako dobre ako jej mužskí protivníci. „Bol to relax,“ zasmiala sa. Sama má zatiaľ za sebou asi päť súťaží, najviac v Krupine a Cerove, kde chodí s vlastnými koňmi. Ani úloha atrakcie na súťažiach jej nevadila, organizátori ich vraj sami volajú.

Nebezpečenstvo stiahnutých uší

Pri našom rozhovore Zuzana viackrát svoju kobylku pohladkala, kôň vraj takýto dotyk potrebuje. Na rozdiel od iných furmanov, Zuzana na svoj záprah ani veľmi nekričala a dokonca nepoužívala ani bič, ktorým iní furmani švihali ponad kone. Inak nemohli, keby koňa na súťaži furman udrel, diskvalifikovali by ho.

Mimo súťaže bič nie je pri koňoch iba okrasou furmana. „Keď si zaslúžia, tak dostanú aj odo mňa. Napríklad keby ma chceli kopnúť… Kôň je dominantné zviera, ktoré žilo v stáde, a preto si furman potrebuje vytvoriť rešpekt. A taktiež musí kôň vedieť, čo robí dobre a čo zle,“ vysvetlila furmanka. Podľa nej je rešpekt vzájomný, furmanka kobylke neublíži, no nesmie dovoliť, aby jej štvornohá pomocníčka dominovala. Vtedy by nielen kopala, ale aj hrýzla. Aj preto svoju kobylku počas rozhovoru starostlivo pozorovala a z času na čas okríkla. Napríklad aj za to, že stiahla uši dozadu. U koňa to vraj znamená, že je z niečoho nervózny a vtedy môže zareagovať agresívne.

Diváci na pretekoch nemajú problém hladkať kone akoby išlo o domácich miláčikov, ktoré nikomu nič nemôžu urobiť. No nie je to pravda, kôň je zviera a z nejakého dôvodu môže zareagovať prehnane. Aj počas nášho rozhovoru prišli k Anoxe dve ženy a chceli ju pohladkať. Prvá to zvládla bez následkov, pri druhej kobylka hneď stiahla uši dozadu a kým sme ju stihli varovať, uhryzla ju do ruky. Nespôsobila jej síce žiadne zranenia, no vyľakala ju poriadne.

S koňmi v lese nepracuje

Zuzana síce stále študuje, no s koňmi doma pracuje, keď sa suší seno, orie a podobne. „Skoro všetko robíme s koňmi,“ vysvetlila furmanka. Sušenie už majú pre tento rok za sebou, tento týždeň ju ale čaká súťaž v oraní jednoradličným pluhom, kde bude pomocníčkou.

Na Slovensku nie je veľa žien, ktoré by chodili na furmanské súťaže. Ľubomír Chromec vedel ešte o dvoch furmankách z východného Slovenska, z ktorých je v súčasnosti aktívna iba jedna. Aj preto sa furmanky budú na súťažiach objavovať aj naďalej viac ako rarita, pretože na samostatnú súťaž ich nie je dostatok. Napokon aj ženy, ktoré súťažia, reálne v lesoch s koňmi nepracujú a drevo zapínajú za kone iba v rámci prípravy na preteky.

Zuzana a Frederika v Detve na stupne víťazov síce nedosiahli, no nakoniec ich vyhlásili za najsympatickejší pár súťaže. Zaslúžene.

Text a foto: Milan Suja