Praveká Detva v posledných marcových dňoch 2017 významnejšie poodhalila závoj svojich tajomstiev, v Lúčnej štvrti archeológovia odkryli pôdorys prvého domu.

Archeologická spoločnosť z Banskej Bystrice, ktorá skúma parcelu pod budúcim rodinným domom, našla význačný nález.

Po odstránení ornice sa ukázal pôdorys obytného domu, ktorý bol široký 5 metrov a dlhý 8 a pol metra.

Foto: Dom, ktorého viditeľný pôdorys odkryli v Lúčnej štvrti, mohol vyzerať približne takto a archeológ Roman Hrončiak vo vnútri niekdajšieho obydlia

Je to osídlenie zo záveru doby bronzovej teda približne okolo roku 1000 pred Kristom, ozrejmil skúmajúci archeológ Roman Hrončiak. Vedúcim výskumu je Martin Kvietok.

Tento objav je podľa archeológa významný nielen pre Detvu ale aj pre celý región. „Také niečo sa nenašlo ani na Kalamárke z doby bronzovej,“ dodal Roman Hrončiak. Archeológ očakával praveké sídliskové jamy, nález obydlia ho však veľmi prekvapil. Potvrdila sa kolová stavba so stenami vyplnenými výmazom z prútia a hlinovej mazanice. Obydlie zrejme malo slamenú strechu.

„Zachytili sme stopy po tých koloch a žľaby, ďalej sa tu našli rôzne sídliskové objekty“ priblížil archeológ. Na parcele v blízkosti pravekého obydlia identifikovali tri väčšie jamy s priemermi vyše dvoch metrov a viacej menších objektov.

Nález je významný v tom, že doteraz boli v Detve nájdené len jamy, ktoré sa nedali interpretovať ako obydlie. Teda prvýkrát sa v Detve potvrdilo obydlie, kde ľudia priamo bývali a to v časoch tisíc rokov pred Kristom. Teda približne v čase známeho biblického kráľa Dávida a jeho syna kráľa Šalamúna.

Existenciu pravekej osady v Lúčnej štvrti potvrdila v roku 2016 počas svojho výskumu Noemi Beljak Pažinová. Na parcele, ktorú minulý rok skúmala, sa našla piecka.

Aktuálny výskum začali 21. marca 2017. Podložie skúmanej parcely začisťujú, vykopávajú, odoberajú vzorky pôdy, výplne objektov pre archeobotanickú analýzu, vzorky uhlíkov, aby mohli nálezisko datovať. Archeológ Hrončiak pracuje s možnosťou, že tu bola mierna erózia pôdy. Skúmaná parcela je v kopcovitom teréne, teda je možné, že objekty boli pôvodne hlbšie no erózia ich poznačila.

V pravekom dome a jeho okolí odkrýva archeológ s dobrovoľníkmi črepy z nádob na prípravu jedál a nádob na servírovanie. Niektoré črepy sú jednoduché, iné sú luxusnejšie s lešteným povrchom.

„Zatiaľ sme kosti zvierat nenašli, ale môže to byť spôsobené tým, že pôda za tak dlhú dobu mohla tie kosti stráviť,“ ozrejmil Roman Hrončiak. Tak ako archeologička Beljak Pažinová, aj Hrončiak sa prikláňa k teórii, že obyvatelia tejto nížinnej pravekej osady zásobovali hradisko na Kalamárke.

Archeológovia privítajú pomoc dobrovoľníkov. Ponuka platí aj pre žiakov škôl, je to príležitosť vidieť zblízka archeologickú prácu a miesto historických pozostatkov.

Text a foto: Zuzana Juhaniaková