Slávnosti slovenskej kultúry celkom ovládli a naplnili Detvu pod majestátnou Poľanou, cez víkend od piatku 7. do nedele večera 9. júla 2017.
„Už päťdesiaty druhýkrát sa stretávame na tomto našom veľkom sviatku folklóru, ľudového umenia a kultúry, na našich Folklórnych slávnostiach pod Poľanou,“ vystúpil pred tisícky divákov na amfiteátri primátor Ján Šufliarský. Prvý občan Detvy, sám s valaškou v ruke a v kroji svojho kraja, sa ponajprv poklonil veľkému rodákovi Poľany.

„Dvadsiateho januára v tomto roku sa dožil významného vzácneho životného jubilea náš podpoliansky rodák pán profesor Štefan Nosáľ,“ a pokračoval primátor, „je čestným občanom nášho mesta, národný umelec a choreograf Lúčnice – všetci ho odtiaľto srdečne pozdravujeme a z Detvy mu posielame jeden krásny dar, otvárací program tohtoročných slávností Rodní spod Poľany.“

A tak na javisko piatkového otváracieho večera s radostným tanečným krokom vybehli rodáci z Hriňovej, z Detvy, z Očovej, z Korytárok, zo Zvolenskej Slatiny, z Hrochote, z Poník a spievali, hrali a tancovali pre profesora Nosáľa.

K poďakovaniu za všetko, čo urobil pre Detvu, za všetko čo urobil pre Slovensko, sa pridal i jeden zo zakladajúcich členov slávností Igor Kovačovič. „Tým, čo si vo svojom živote vyvolil sa dotkol hviezd a tých hviezd sme sa dotýkali cez neho aj my ostatní. Štefan Nosáľ pre budúce roky zanecháva mladým úžasné hodnoty človečiny vo svojich piesňach a tancoch i vo všetkom, čo s nimi v živote človeka súvisí“ povedal o ňom Kovačovič. „Sme radi, že ťa máme,“ zvolal ešte raz na doskách detvianskeho amfiteátra Igor Kovačovič a mohutný potlesk divákov potvrdil tieto slová.

 

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s mestom Detva usporiadal na 52. ročníku slávností už štyridsiatu štvrtú Krajanskú nedeľu a po štvrtýkrát i Krajanský dvor. „Sme radi, že sa už pomaly stáva tradíciou,“ komentoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo a dodal, že krajania na slávnostiach v Detve nachádzajú svoje pevné miesto a obľubu.

 

Areál Krajanského dvora tri dni pukal vo švíkoch, krajania tu prezentovali svoje gastronomické i remeselné umenie. Klobásky, mäsové pochúťky, koláče sa míňali, návštevníci ich s obľubou kupovali. Medzi novinky patrilo i otvorenie nového objektu v areáli Krajanského dvora, ktorý nazvali zvonica. Jej architektúra ukazuje do neba, čo naznačuje, že súčasťou slovenskej kultúry a tradícií bol vždy aj duchovný rozmer. Tí, čo do nej zablúdili, okrem iného v nej našli výstavu fotografií Vladimíra Lindera, ktorý na podpolianske slávnosti každoročne prichádza z Kanady, z provincie Britská Kolumbia. Ani na tohtoročných slávnostiach nechýbal Igor Furdík, ktorý sa ako predošlý predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí veľa zaslúžil na rozvoji Krajanského dvora.

Na malom pódiu vo dvore u krajanov pod júlovým slnkom a s precízne nacvičenými tancami vystúpili Švédi. Kroje mali účinkujúci svoje súkromné, líšili sa máličko, čím napovedali rozdiel podľa jednotlivých obcí. V Detve predviedli tance z juhozápadného Švédska pod vedením choreografa Claesa Pehrssona s manželkou Ingalill.

 

V nedeľu so scénickým programom Masky a maškary v ľudovej kultúre potešili divákov folklórne a tanečné súbory a umelecké spolky Slovákov z Paríža, rumunského Nadlaku, z ukrajinskej Turya Remety, z maďarských Tótkomlós, Püspökhatvan a Rudabányácska, z Josipovaca v Chorvátsku, z Hložian a Báčskeho Petrovca v Srbsku a z Clevelandu v americkom štáte Ohio.

Folklórne slávnosti mali spolu dvadsaťsedem sprievodných kultúrnych podujatí. V areáli festivalu nesmel chýbať výsostný symbol Detvy a Podpoľania, detviansky vyrezávaný kríž. Detviansky rezbár Jozef Krnáč ochotne odpovedal na otázky okoloidúcich, ktorých upútal práve rozpracovaný šesť a pol metrový vyrezávaný kríž. Veď je túžbou i snahou obcí Podpoľania, aby v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska našli svoje miesto aj Drevené vyrezávané kríže z Podpoľania. Pri veľkom kríži stáli aj menšie, okoloidúci si tam mohli pozrieť aj prácu korytárskeho rezbára Štefana Ľuptáka.

 

Hosť do domu, Boh do domu, práve takto sa volal záverečný scénický program 52. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Veď bol poďakovaním všetkým vzácnym hosťom ale i domácim, ktorí do Detvy zavítali, aby spolu vytvorili slávnosti slovenskej kultúry žitej v domovine i v zahraničí.

 

Kolóny nekonečných stoviek áut spomaľovali prístup aj odchod z festivalového areálu po skončení scénických programov. To však už akosi býva nepísanou tradíciou.

Keď doznel i slávnostný a na počet folkloristov bohatý záverečný galaprogram a účinkujúci za veľkého potlesku stojacich divákov odišli z javiska, hľadisko prírodného amfiteátra osirelo. Len pracovníci Rádia a televízie Slovenska navíjali a balili techniku.

V nedeľný večer nad stíchnutým hľadiskom vietor odkiaľsi v útržkoch prinášal hlasy spievajúcej skupiny: „ ja som Slovák, ty Slovenka, podaj rúčku. Rúčku ti podávam, tebe verná zostávam, duša moja.“ Práve toto nech je i naplnením folklórnych slávností: Slovensko, ktoré zostáva verné svojej kultúre, svojej duši a kráse.

Text: Zuzana Juhaniaková
Foto: Roman Krnáč, Zuzana Juhaniaková, Tomáš Belko, Eva Chlebová