Podpolianske múzeum sa napriek nepriaznivému počasiu v stredu 1. februára 2017 v popoludňajších hodinách zaplnilo asi sedemdesiatkou priaznivcov archeológie a histórie.

A opodstatnene, nakoľko avizovaná téma odbornej prednášky bola nanajvýš pútavá a aktuálna. Pustý hrad a Detva v kontexte aktuálnych archeologických výskumov  – tieto témy už dlhšie rezonovali tak v širokej laickej i odbornej verejnosti, preto pracovníci Podpolianskeho múzea už dlhší čas plánovali pozvanie prednášajúcich, ktorí sú nielen špičkovými odborníkmi v danom odbore, ale majú za sebou aj dlhoročný výskum v tunajšom regióne.

Pozvanie na spomínanú prednášku prijali Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre, vedúci vysunutého pracoviska vo Zvolene a docentka Noémi Beljak Pažinová, vedúca Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

V prvej časti prednášky Ján Beljak sprevádzal slovom i obrazom najnovším výskumom na Pustom hrade, ktorému sa venuje okrem iných lokalít od roku 2009 spolu s manželkou Noémi Beljak Pažinovou.

Ján Beljak vynikajúco predstavil tak náročné organizačné zázemie celého projektu za podpory mesta Zvolen v súčinnosti s ďalšími grantami a inštitúciami. Ján Beljak tiež predostrel postupný vedecký systematický výskum na Dolnom a Hornom hrade od začiatkov s dôrazom na rok 2016. Okrem iného priblížil pozoruhodné nálezy – drevené artefakty z cisterny na Hornom hrade, ktoré posunuli jej výstavbu jednoznačne na prelom 13. a 14. storočia, kde sa aktuálne dokončuje jej zastrešenie. Vedúci výskumu zdôraznil zaujímavý rozsiahly súbor stredovekej keramiky z Horného hradu s vyše 5000 nálezmi, významný nález mince – strieborného denára kráľa Bela IV. (13. storočie) a viacero ďalších aktuálnych nálezov.

Treba dodať, že za svoju bohatú výskumnú činnosť získal Ján Beljak v roku 2012 Cenu prezidenta Slovenskej republiky Za výskum vývoja osídlenia na strednom Slovensku s dôrazom na dobu rímsku,k tomu pribudla v roku 2016 Cena časopisu Pamiatky a múzeá za Objav – Nález za rok 2015: Ján Beljak, Noémi Beljak Pažinová, Matúš Melo, Archeologický ústav SAV v Nitre a Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre za súbor nálezov zo stredovekej cisterny na Pustom hrade vo Zvolene s prihliadnutím na dlhodobé vynikajúce výsledky výskumu a publikovanie poznatkov.

V druhej časti prednášky publikum so záujmom sledovalo závery záchranného archeologického výskumu docentky Noémi Beljak Pažinovej v Detve.

Ako zdôraznila, sledovanie zemných prác v súvislosti so stavbou rodinného domu na parcele č. 7381/27v katastrálnom území Detva prinieslo archeologické doklady osídlenia v časti Lúčna štvrť. Uviedla, že na mieste stavby boli zachytené štyri archeologické objekty a celkovo nálezy o počte 394 kusov. 

Odkryli tam hlavne kolové jamy, ktoré mohli tvoriť súčasť kolovej konštrukcie časti zastrešenia hospodársko-výrobnej stavby. Prístrešok slúžil na ochranu piecky, pravdepodobne chlebovej, ktorú sa podarilo identifikovať v značne deštruovanom stave.

Z lokality pod vedením Noémi Beljak Pažinovej odobrali aj vzorky hliny, ktoré budú podrobené archeobotanickej analýze. Tá odhalí, či sa na mieste nachádzali aj rastlinné zvyšky. „Podľa pozitívneho výsledku analýzy budeme mať viac informácií aj o strave predkov a environmente osady,“ povedala docentka Beljak Pažinová. Dodala, že niekoľko črepov je možné spojiť a postupne rekonštruovať tvary nádob, z ktorých pochádzajú. Ide hlavne o rôzne misky, hrnce a amfory, šálky. Na mieste sa objavila aj keramika s veľmi kvalitnou čiernou leštenou úpravou povrchu vrátane šikmého i zvislého žliabkovania. Tieto tvary i výzdobná technika je charakteristická pre kyjatickú kultúru neskorej doby bronzovej, starej takmer 3000 rokov.

Archeologička v závere podčiarkla, že objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných, na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany.

Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva-Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. 

Kalamárka, táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou, teda rovnakým obyvateľstvom, aké bolo zaznamenané v časti Lúčna štvrť. V kontexte nálezovej situácie nížinná osada v časti Lúčna štvrť mohla slúžiť ako hospodárske zázemie hradiska na Kalamárke.

Ako s potešením prijalo vedenie Podpolianskeho múzea, Noémi Beljak Pažinová informovala, že po zdokumentovaní nálezov z Lúčnej štvrte uvažuje v rámci legislatívy o ich premiestnení do Podpolianskeho múzea v Detve. 

Archeologička s Podpolianskym múzeom spolupracuje od roku 2012. Vďaka spolupráci Podpolianskeho múzea s docentkou Beljakovou boli už predtým zdokumentované náhodné zbery prinesené obyvateľmi z lokalít Kalamárka a Vígľaš. Približne 500 kusový súbor zväčša keramických fragmentov je už dnes v zbierkovom fonde Podpolianskeho múzea. Najkrajšie kusy sú vystavené v rámci stálej expozície Detva v kontexte Vígľašského panstva.

Záverečné dotazy publika pre oboch archeológov, Jána a Noémi Beljakovcov, potvrdili očividný záujem o danú problematiku. Na strane prednášajúcich bolo od prvých slov okrem odbornosti cítiť obrovský vklad, lásku k archeológii, nepochybne obrovské pracovné nasadenie a úprimnú snahu zanechať kultúrne dedičstvo tak, aby ho citlivo mohli vnímať aj budúce generácie. Ako povedal Winston Churchil: Čím viac sa pozeráme dozadu, tým lepšie vidíme dopredu… Ostáva veriť, že týmto sa otvárajú nové historické stránky Detvy a že aj ďalší záchranný archeologický výskum bude pokračovať v tomto smere.

Foto: Archeológovia Ján a Noémi Beljakovci v Detve: Pustý hrad a Detva v kontexte aktuálnych archeologických výskumov

Text: Renata Babicová
Foto: Zuzana Juhaniaková