„Celá kresťanská Európa, naše Slovensko, ale aj naše rázovité Podpoľanie dnes naliehavo potrebujú svedkov viery, aby zaplnili duchovné prázdno spôsobené štyridsiatimi rokmi totality socialistického režimu, ale aj preto, lebo následným vplyvom západnej kultúry, ktorá si pod pojmom raj mylne predstavuje miesto, kde je všetko dovolené,“ zamyslela sa 9. mája 2015 za organizátorov spomienky na Štefana Vlka v Detve pani Zita Schmidtová.

Štefana Vlka si v Detve pamätajú ako pracovitého muža a vľúdneho radcu. Do Detvy prišiel na bicykli v roku 1933, vo veku 28 rokov, zo západného Slovenska, pohnutý životnými okolnosťami. Narodil sa 20. augusta 1905 v Drahovciach, v časti Važina. Aj preto ho domáci nazývali „Važinárom,“ Detvania však „Vĺčkom,“ keďže Vlk sa k jeho miernemu a láskavému prístupu k ľuďom nehodilo.

Spomienok na neho sa v ľudovej tradícii zachovalo mnoho. Viacerí sa zhodujú na detailoch naznačujúcich jeho priam asketický spôsob života. Býval vo veži detvianskeho kostola a vykonával službu zvonára, neskoršie aj kostolníka, pre obec i farnosť. Spával, ako spomínajú svedkovia, posediačky alebo na nepohodlnej drevenej prični, v tomto nanajvýš skromnom priestore. Bol konvertitom z ateizmu a náboženské presvedčenie počas totality otvorene prejavoval, následkom čoho strávil  štyri roky a tri mesiace v najťažších „nápravných“ zariadeniach. Len vďaka amnestii 9. mája 1962 mu bol odpustený trest z korekcií, ktorý činil ďalších 250 dní.

Spomienkovú slávnosť na ľudovo obľúbenú osobnosť Detvy usporiadalo pri príležitosti 40. výročia jeho úmrtia miestne bratstvo Františkánskeho svetského rádu. Štefan Vlk bol podľa ústnej tradície tiež františkánsky laik. „Hovoríme o ňom ako o kresťanskom laikovi,“ povedala v príhovore Zita Schmidtová a pokračovala: „s týmto výrazom však hlboko nesúhlasím, pretože takéto oslovenie by sa významovo  malo prisudzovať niekomu, kto sa nerozumie veci.“ Štefan Vlk žil tak, že v spomienkach Detvanov rezonuje aj po 40tich rokoch. Štátna správa ho registrovala ako „príležitostného robotníka.“

Vlk okrem iného opravoval a maľoval detvianske vyrezávané kríže. Tie sú pre Podpoľanie originálnou a dodnes zachovávanou tradíciou, stoja pri cestách ale aj na hroboch. Na ceste za jedným zo starých krížov, ktorý šiel Vlk opraviť, ho zastihla srdcová príhoda a zomrel. Stalo sa to v časti Kostolná. Písal sa 9. máj 1975.

„Chcem sa úprimne poďakovať pánovi Milanovi Malčekovi, Jozefovi Krnáčovi, Štefanovi Ľuptákovi a Jánovi Ľuptákovi, že v mene Detvanov vyrobili a venovali nový kríž na jeho hrob,“ povedala Zita Schmidtová. Správca cintorína Jozef Kulišiak opravil hrobovú platňu.

Na tradíciu opravovania detvianskych krížov po Vlkovi nadviazal Milan Malček. Ako počas spomienkovej slávnosti Milan Malček uviedol, stalo sa mu, že pri oprave jedného mu miestni obyvatelia hovorili, že kríž nebol dlho opravovaný, keďže naposledy ho opravoval len Štefan Vlk.

Spomienkovú slávnosť usporiadalo detvianske bratstvo Svetských františkánov v spolupráci s Farnosťou sv. Františka z Assisi v Detve. Kríž a obnovený hrob požehnal kapucín Vladimír Polák OFMcap. Prítomní si duchovný odkaz zaslúžilého laika a jeho prínos pre Detvu ako obec a farnosť pripomenuli pobožnosťou krížovej cesty, na ktorej sa zúčastnil aj primátor mesta Ján Šufliarský.

11 22

Text a foto: Zuzana Juhaniaková