V predchádzajúcom článku ste sa dočítali ako poslanci odmietli vrátiť teplovody spät do majetku mesta a zabezpečili tak súkromníkovi prakticky za 1000 euro ďalší niekoľkomiliónový majetok, ktorý mohol byť len mestský. Najskor tepelné hospodárstvo potom teplovody. Čo sa dialo na poslednom zastupiteľstve?

Definitívnemu odovzdaniu teplovodov predchádzalo naťahovanie času, blokovania zastupiteľstva, úteky poslancov a rôzne obštrukcie.

Posledné možné zastupiteľstvo, ktoré sa ešte primátorovi podarilo zvolať v snahe zachrániť teplovody sa konalo dňa 29.12.2016, teda deň pred premlčaním kúpnej zmluvy. No ani toto zastupiteľstvo sa nezaobišlo bez útekov a obštrukcií.

Na toto zastupiteľstvo tak ako deň predtým znovu neprišli poslanci S. Ciglan a L. Bódi. Poslanec Ciglan sa údajne išiel radšej lyžovať na Košútku. 

Poslanec J. Kóňa síce na zastupiteľstvo prišiel, ale neprezentoval sa a tak nehlasoval, aj keď tam celý čas sedel. Tesne pred hlasovaním pod akousi zámienkou ešte ušiel zo zastupiteľstva poslanec J. Pavlov, ktorý tak tiež odmietol hlasovať za vrátenie.

Hlasovanie nakoniec skončilo s výsledkom 6 poslancov ZA 6 sa ZDRŽALO hlasovania a jeden bol proti. Čo znamenalo, že návrh na vrátenie teplovodov neprešiel. Proti vráteniu hlasoval S. Šichta, ktorý v minulosti pôsobil aj ako konateľ v tejto súkromnej spoločnosti Bytes, ktorá získala tieto teplovody.

Toto sú mená poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, čím defakto hlasovali proti ich vráteniu:

J. Bódi, M. Ďurica, I. Sekereš, D. Tuček, D. Labáková, B. Baran, 

ČASŤ ŠIESTA – rýchla návratnosť

V úvodnom článku ste sa dočítali akým podivným spôsobom poslanci previedli na súkromnú osobu väčšinový podiel mestského tepelného hospodárstva. 

Celý tento prevod prebehol bez verejnej súťaže a poslanci vtedy predali tento strategický majetok mesta súkromnej osobe za 16 miliónov SK. No ani tých 16 miliónov Sk nie je celkom 16 miliónov Sk.

Po tom ako tento súkromník v roku 2008 prevzal väčšinový podiel v spoločnosti hneď v tom istom roku došlo 2x po sebe k zvýšeniu ceny tepla pre odberateľov a to skokom o až o cca 16% bez súhlasu mesta, čím hneď súkromnik porušil Spoločenskú zmluvu. Tento rozdiel v navýšení ceny tepla pre odberateľov znamenal okamžite navýšenie príjmu pre túto spoločnosť o niekoľko milónov Sk a hneď tak vytiahol z občanov ďalšie peniaze.

Už vtedy sa začali občania búriť proti zvyšovaniu ceny tepla a tak dňa 21.10.2008 iniciovali veľké stretnutie v Kc A. Sládkoviča za prítomnosti zástupcov firmy Bytes s.r.o, mestského úradu a petičného výboru.

Po tomto stretnutí sa konali ďalšie stretnutia, niektoré aj za prítomnosti Juraja Bódiho, ktorý vystupoval ako koordinátor projektu za realizačný tím výstavby novej CTZ (centrálny tepelný zdroj), z týchto stretnutí sú vyhotovené aj zápisnice. Vtedy sa rozhodovalo aj o tom, kde bude nová CTZ postavená. Ako už bolo písané, na výstavbu nového Centrálneho tepelného zdroja CTZ, kde už mal súkromník vďaka poslancom podiel 66% išla nakoniec dotácia vo výške 3 458 011,- euro tj. 104 176 055 Sk.

Rovnako tento súkromník dostal v tej dobe dotáciu aj na výstavbu Bioplynovej stanice, kde je už 100% vlastník a to vo výške 2 800 502,- euro tj. 84 367 923 Sk. Túto Bioplynovú stanicu postavil pri svojom družstve v Trstenej a hneď vedľa nej sa postavila aj CTZ.

Na týchto stretnutiach občania mimo iné žiadali aj o preukázanie výhodnosti výstavby tejto novej kotolne CTZ nakoľko bola vypracovaná štúdia o 3 možných variantách jej umiestnenia. Ako najvhodnejšia a najlacnejšia alternatíva umiestnenia novej kotolne CTZ sa podľa štúdie ukázala lokalita bývalej kotolne SOU. Táto lokalita, by tak nezaťažila dopravu v meste ani ekológiu nakoľko je pri vstupe do mesta.

Toto však nevyhovovalo súkromníkovi, ktorý chcel za každú cenu prepojiť Bioplynovú stanicu, kde mal 100% podiel s novou kotolňou CTZ, kde mal 66% podiel.

A tak Juraj Bódi – koordinátor a manažér tohto projektu so svojimi poslancami presadzoval najdrahší a podľa štúdií nevhodný variant jej umiestnenia a to v lokalite Trstená. Nakoniec jej umiestnenie v Trstenej s poslancami aj presadil. Nie je toto ukážkový príklad konfliktu záujmov? Poslanec, ktorý najskôr hlasuje za prevod mestského majetku na súkromníka a neskôr v tej istej veci vystupuje ako jeho koordinátor a manažér? O jeho ďalšom možnom konflikte záujmov sa dostaneme v príbehu neskôr. O tom ako dnes z odboru životného prostredia, ktorý je pod Okresným úradom, kde pôsobí ako prednosta vychádzajú výnimky na smradenie z tejto Bioplynovej stanice.

To prečo vybrali najdrahší a nevhodný variant jej umiestnenia sa hneď dočítate. Pozrime sa ale najskôr čo sa písalo v jednotlivých štúdiách o jej umiestnení v lokalite Trstená.

Štúdia, ktorú vypracovala spoločnosť INTECH Slovakia hovorí:

„Spaľovanie biomasy je náročné na logistické zabezpečenie paliva. Okrem skladovacích plôch vyžaduje aj dobrý prístup nákladných automobilov. Doprava je pravidelná a každodenná. Zabezpečujú ju nákladné vozidlá s prívesmi a veľkokapacitné kamióny. Ku skladovacím plochám preto musí byť zabezpečený bezproblémový prístup.“

Poslanci však vybrali Trstenú, ku ktorej vedie prístup hlavným ťahom stredom mesta. Čo hovorí táto študia ďalej: 

„Prepojenie kotolne s bioplynovou stanicou je viac záujmom investora bioplynovej stanice ako záujmom mesta. Vzhľadom na charakter prevádzky bioplynovej stanice nie je možné jej pripojením počítať so znížením investičných nákladov na CTZ.“

Druhá štúdia, ktorú vypracovala firma ENERGYR s.r.o hovorí: 

„Pri rozhodovaní o umiestnení tepelného zdroja na biomasu, vzhľadom na charakter prevádzky, dovoz, skladovanie a manipuláciu s palivom a popolom je potrebné zvážiť aj dopad na zaťaženie životného prostredia mesta, komunikácií a samotnej dopravy v meste. Okolie tepelného zdroja na biomasu bude zaťažené emisiami, zvýšenou hladinou hluku a pohybom ťažkých dopravných prostriedkov. Z uvedených analýz je zrejmé, že tepelný zdroj na biomasu je navhodnejšie umiestniť na okraj mesta, v blízkosti hlavných dopravných trás. Týmto požiadavkám najviac vyhovuje umiestnenie tepelného zdroja na biomasu v priestoroch starej kotolne SOU.“

„Z pohľadu výhodnosti umiestnenia tepelného zdroja na biomasu, sa z navrhnutých variant s prihliadnutím na ekonomické kritériá, enviromentálny a socio-ekonomický dopad ukazuje navýhodnejšia varianta umiestnenia tepelného zdroja v priestoroch SOU.“

Čo však urobili poslanci? Presný opak. 

A teraz sa dostávame k celej podstate, prečo poslanci vybrali túto najdrahšiu a najnevhodnejšiu variantu umiestnenia? Odpoveďou sú znovu peniaze.

Celé sa to urobilo znovu kvôli biznisu tohto súkromníka. Aby jeho Bioplynová stanica, kde je 100% vlastník stála hneď vedľa CTZ, kde bol 66% vlastníkom. CTZ sa tak stala akási prestupná stanica, cez ktorú nám do sieti predáva odpadové teplo. V Bioplynovej stanici totiž vyrába elektrickú energiu, pri ktorej vzniká odpadové teplo. Toto odpadové teplo by za normálnych okolností išlo do “komína” on nám ho však cez CTZ predáva ďalej do sieti a zarába tak na jednej veci 2x. Teda ďalší biznis, ktorý generuje obrovské peniaze ročne. Ak by totiž poslanci odhlasovali variantu na SOU ako hovorili štúdie, tak by sa tento súkromník nemal ako napojiť na CTZ, prípadne by toto prepojenie musel hradiť zo svojho vrecka. Takto sa mu na ten prepoj skladáme v cene tepla.

Aby toho nebolo málo, len prepoj medzi CTZ a sídliskom stál cca 650 000 euro, ktoré splácame všetci odberatelia v cene tepla. Celá táto zvrátenosť spočíva znovu v tom, že obyvatelia v cene tepla splácame biznis súkromnej osobe.

Kvôli tomuto biznisu tak musíme obyvatelia znášať nielen vyššiu cenu za teplo a zvýšenú dopravu stredom mesta, ale aj nepríjemný smrad, ktorý sa odtiaľ v pravidelných intervaloch šíri a nepomáhajú ani sťažnosti a podnety na Okresný úrad a odbor životného prostredia.

Toto je leták, ktorý bol distribuovaný do poštových schránok v Detve. Mnohí si ho ešte možno pamätáte. V letáku sa občanov snažili presvedčiť o tom, aby sa neodpájali od CTZ a aké je to „výhodné.“ Dnes je realita taká, že v roku 2015 tento štát sprísnil zákon o energetike, kde už nie je možné odpojiť sa od centrálneho dodávateľa tepla bez jeho súhlasu. Stali sme sa tak otrokmi v rukách energetickej loby. A vďaka poslancom v Detve v rukách súkromníka, ktorý vám musí dať súhlas ak sa chcete odpojiť.

ČASŤ SIEDMA – eurofondy

Biznis s eurofondami na podpoľaní poodhalil aj Ján Kuciak, ktorý napísal o tom ako Roman Vrťo tieto eurofondy čerpal a využíval. Za vyše 190-tisíc eur vznikla aj nefunkčná aplikácia a slabo navštevovaný web. https://www.aktuality.sk/clanok/558016/kandidat-sas-dostal-za-fica-stedre-dotacie-na-rozvoj-turizmu/

Tieto eurofondy Roman Vrťo čerpal prostredníctvom MAS Podpoľanie – Občianske združenie PODPOĽANIE získalo štatút miestnej akčnej skupiny ( MAS ) a tak vzniklo MAS Podpoľanie. Zakladateľom a súčasným predsedom tohto združenia, ktoré prerozdeľuje eurofondy v regióne je znovu Juraj Bódi… asi vás prekvapí, čo všetko sa tam deje a ako funguje… kde končia eurofondy určené na rozvoj regiónu…

Pokračovanie siedmej časti a príbehu nabudúce.

Občianski aktivisti – Ivan Kollárik, Igor Otepka, Ľubomír Paučo, Ján Juriga, Dušan Vepřek, Pavel Golian, Ján Parobek, Ján Šiandor