„Čas letí ako bláznivý, ja nechytím ho, ani vy,“ tvrdí Karel Gott v jednej svojej staršej piesni.

A veru, ten čas skutočne letí ako bláznivý…

Len nedávno prah nášho detvianskeho gymnázia prekročilo 45 mladých ľudí s nádejou a očakávaním.

Len nedávno sa zoznámili, spoznali nové prostredie, nových učiteľov.

Len nedávno sa nesmelo púšťali do náročného učiva, nových projektov, akcií, súťaží a udržiavania dlhoročných tradícií.

Len nedávno sa kochali krásami Paríža, Mníchova, na zasnežených Bielych Vodách zdokonaľovali svoje lyžiarske umenie, absolvovali plavecký výcvik v Taliansku  či v rámci braneckého výcviku vystúpili na našu majestátnu Poľanu.

Len nedávno ich odev zdobila zelená stužka, stužka nádeje.

A dnes? Dnes sú to všetko už len spomienky a tí istí mladí ľudia sa na nás usmievajú z tabiel vo výkladoch našich obchodov.

Opäť rozkvitol orgován, prišiel máj, lásky čas… A títo mladí ľudia sa siedmeho mája rozlúčili so svojou školou, aby sa po tradičnom Majálese a akademickom týždni ešte na chvíľu do nej vrátili, potrápili mozgové závity a pred maturitnou komisiou zložili svoju prvú veľkú skúšku – skúšku dospelosti.

Je 22. máj, tesne pred štrnástou hodinou. Do Obradnej siene Mestského úradu vedú kroky v tej chvíli už 45 absolventov Gymnázia v Detve, aby za účasti riaditeľa školy Mgr. Pavla Lalíka, zástupcu primátora Ing. Ladislava Bódiho, vedúcej OŠ Ing. Margity Gajdošovej, profesorov, rodičov a hostí po zaznení slovenskej hymny a úvodných príhovoroch prevzali z rúk svojich triednych profesorov Ing. Jany Očenášovej a Mgr. Františka Strýčka maturitné vysvedčenia a definitívne tak ukončili svoje stredoškolské štúdium. Pedagogická rada s podporou Rodičovského združenia pri Gymnáziu v Detve udelila ocenenie za vynikajúce študijné výsledky a aktivitu Veronike Vyletelovej a ocenenie za výborné študijné výsledky v spojení s reprezentáciou vo vrcholovom lyžovaní udelil riaditeľ školy Jankovi Koristekovi.

Tak ako pán riaditeľ i pán zástupca primátora vo svojich príhovoroch k absolventom, aj my, Rodičovská rada RZGYMDT, prajeme našim absolventom hlavne veľa zdravia, šťastia, lásky, úspešné prijatia na ďalšie štúdiá či do zamestnania. Želáme im krásny, dlhý život prežitý po boku skvelých ľudí.

Anna Váleková, predsedníčka RZGYMDT

 

P.S.: Dovoľte mi ešte pár slov na záver.

Tak, ako do Gymnázia v Detve prichádzajú žiaci, stávajú sa študentmi a odchádzajú ako absolventi, meníme sa aj my – rodičia, priatelia v radách Rodičovského združenia. Vzhľadom na to, že obe moje deti úspešne opustili brány gymnázia, končí sa po siedmych príjemných rokoch aj moja práca v RZGYMDT, z ktorých päť som stála v čele rodičovskej rady. Chcem sa v prvom rade poďakovať za spoluprácu všetkým súčasným i bývalým členom rodičovskej rady, pani tajomníčke Vierke Šátekovej a  pani hospodárke Martuške Kováčovej, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, vedeniu Gymnázia v Detve – bývalej p. riaditeľke Mgr. Barbore Turbekovej, bývalej p. zástupkyni Ing. Miroslave Buktovej, súčasnému p. riaditeľovi Mgr. Pavlovi Lalíkovi ako i ostatným pedagogickým i nepedagogickým pracovníkom nášho malého „rodinného“ gymnázia.

Pred pár rokmi som stála pri zrode petície za zachovanie samostatnosti nášho gymnázia, za zachovanie dvoch plnohodnotných stredných škôl na našom Podpoľaní. Chcem vysloviť nádej a vieru, že sme nebojovali za ich zachovanie zbytočne a po rokoch ubúdajúcich študentov sa do tried gymnázia opäť vráti čulý ruch a rady našich absolventov sa prudko rozrastú o ďalších skvelých odborníkov.

Môj odkaz pre nerozhodných  – ani moje deti (obe ukončili gymnázium s čistými jednotkami, dcéra úspešne študuje na UKF v Nitre žurnalistiku, syn je už v tejto chvíli taktiež prijatý na UKF v Nitre), ani my, rodičia, sme nikdy neoľutovali voľbu – Gymnázium v Detve. Kvalitné štúdium sa dá dosiahnuť všade, kde študent chce študovať, chce sa zapájať do aktivít, chce byť súčasťou projektov a možno práve v malej škole je na to viac príležitostí ako kdekoľvek inde. Za zmienku stojí aj množstvo cestovaním ušetreného času na voľnočasové aktivity a kopec ušetrených financií za cestovanie.

Na skutočný záver si požičiam slová jedného z prvých absolventov nášho gymnázia, p. Vodičku, ktorý pre G-Times (školský časopis) napísal: „Pamätám si, že v tom období brali Gymnázium v Detve ako druhoradé, ale ja som to tak nebral. Páčilo sa mi to, že to je menšie a nebudem tam číslo. Nebudem jeden z 800, ale dajme tomu jeden zo 100…“

4B 4A