Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre realizovala v časti Lúčna štvrť v centre Detvy záchranný archeologický výskum v polovici apríla 2016 pod vedením docentky Noémi Beljak Pažinovej, vedúcej katedry. Na predmetnej polohe sa postupne rozrastá nová štvrť rodinných domov vrátane napojenia na inžinierske siete a komunikácie. Nové archeologické nálezy históriu osídlenia Detvy posúvajú na priamke časov omnoho hlbšie.

Zdá sa, že v Detve obyvatelia pracovali na poliach a nažívali v prvotných rodinných vzťahoch už v čase známeho biblického kráľa Dávida a jeho syna kráľa Šalamúna. V časoch, keď podľa biblickej správy Dávid upevňoval Izraelitskú monarchiu a Šalamún staval Jeruzalemský chrám, vtedajší osadníci obhospodarovali pozemky dnešného katastra Detvy.

Docentka Noémi Beljak Pažinová ochotne vyhovela prosbe a upresnila zodpovedanie počiatočných otázok k tejto téme nasledovne:

Čo nové pre nás ako mesto znamenajú nové archeologické nálezy?

Hoci na polohe už archeologický dozor na niekoľkých parcelách realizovaný bol, až počas sledovania terénnych úprav na parcele 7381/27 sa podarilo identifikovať prvé nehnuteľné archeologické objekty. Objavený bol zrejme okraj pravekej osady kyjatickej kultúry z doby bronzovej. Identifikované boli štyri kolové jamy a čiastočne do zeme zahĺbená pravdepodobne chlebová piecka, ktorá mohla byť zastrešená. Z objektov pochádzala bohatá materiálna kultúra v podobe črepov nádob, kamenného úštepu, zvieracej sánky a mazanice (hlinený výmaz stavieb).

Nález svedčí o existencii osídlenia z mladšieho praveku, resp. zo záveru doby bronzovej priamo v Detve v časti Lúčna štvrť. Ide o unikátny nález, keďže doposiaľ neboli známe nehnuteľné doklady existencie pravekej lokality. Značí to, že územie Detvy zohrávalo dôležitú úlohu začiatkom posledného tisícročia pred Kristom, keď tu vyrástla nížinná osada zameraná zrejme na poľnohospodárstvo.

Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva-Kalamárka, vzdialeným niekoľko kilometrov od Detvy severným smerom. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve ľudom kyjatickej kultúry.

Ako asi vyzerali naši predchodcovia, ktorí obývali toto naše územie pred tromi tisícročiami?

O etnicite (teda o etnických predkoch) v praveku ešte nehovoríme. Na otázku ako vyzerali, neviem odpovedať, vykopali sme sídliskové objekty, nie pohrebisko. Viac poznatkov by priniesli antropologické analýzy kostí z pohrebísk z tohto obdobia. Veľké pohrebisko kyjatickej kultúry sa nachádza v neďalekej Cinobani, táto lokalita sa však vyznačuje žiarovým pohrebným rítom.

Ako predpokladáte pokračovanie výskumu na Lúčnej štvrti?

Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa nepochybne nachádzala južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely 7381/27 v časti Lúčna štvrť v Detve. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je vysoký predpoklad, že sa objavia ďalšie doklady minulého osídlenia, ktoré doplnia naše informácie o charaktere a vzhľade osady kyjatickej kultúry. Archeologický dozor na okolitých parcelách je nevyhnutný pri realizácii akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prác.

doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD. – Vyučuje na Katedre archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, v roku 2014 obhájila docentúru v odbore archeológia s názvom habilitačnej práce: Život a smrť komunít lengyelskej kultúry. Na domovskej katedre vedie prednáškové cykly z dejín praveku, najstarších roľníckych kultúr, o práci s keramickým materiálom a metódach terénneho výskumu.

Text a foto: Zuzana Juhaniaková