Katolícka cirkev a veriaci si v nedeľu 1. novembra 2015 pripomínajú sviatok Všetkých svätých a 2. novembra deň Pamiatky všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky.

Obidva tieto dni charakterizujú spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, nielen veriaci, ale väčšina ľudí prichádza na cintoríny, vyzdobujú hroby svojich blízkych kvetmi a zapaľujú sviečky za zosnulých.

Sviatok všetkých svätých pochádza z keltského pohanského sviatku

Dnes zľudovený názov Dušičky naráža na duše zosnulých, ktoré si pripomíname v tieto dni. No Sviatok všetkých svätých pochádza z keltského pohanského sviatku Samhain. Kelti totiž verili, že v noci z 31. októbra na 1. novembra sa môžu živé duše stretnúť s mŕtvymi.

Podľa starých keltských tradícií sa zosnulí mohli vrátiť na zem do ríše živých a naopak, živí mohli nazrieť do podsvetia. Oheň bol pre nich očisťujúci a svetlo pomáhalo chrániť pred zlými duchmi. Tento keltský pohanský sviatok Samhaimu je veľmi podobný aj americkému sviatku Halloween.

Dušičky ako cirkevnú slávnosť zaviedli v 10. storočí

Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých, zaviedli ako cirkevnú slávnosť v 10. storočí v ráde benediktínov vo Francúzsku. O niekoľko storočí sa už slávila spomienka na zosnulých v celej západnej cirkvi.

Sviatok má pôvod v dávnej minulosti. „Ešte pred príchodom kresťanstva praktizovali takmer všetky národy rituály zamerané na oslavu a priklonenie si mŕtvych predkov, tzv. manistické obrady. Kultu predkov dalo nový význam kresťanstvo, ktoré učí o tom, že človek sa rodí spolu s nesmrteľnou dušou. Katolíci veria, že duša sa po smrti očisťuje utrpením v očistci. Žijúci ľudia môžu dušiam pomôcť modlitbami, obetami, získavaním odpustkov, a tak ich vyslobodiť z očistcových múk,“ vysvetlila etnologička Vlastivedného múzea Petronela Rágulová.

Duša je podľa etnologičky chápaná ako nehmotná podstata človeka. Kedysi si ju ľudia predstavovali ako biely obláčik či bielu holubicu, vtáčika, svetielko. Ako ďalej informovala, „keď človek umrie, ostáva vraj istý čas duša v prítomnosti tela, až neskôr sa od neho vzdiali“.

Strážili telo

V časoch, keď ľudia bývali v dreveniciach a chudobných obydliach verili, že gazda, ktorý prvý postavil príbytok, stále na danom mieste prebýva. „Niekedy sa môže vteliť do hada alebo lasice, pričom had je neškodný a nesmie sa zabíjať. Prebýva pod prahom alebo pod pecou,“ priblížila.

V minulosti ľudia umierali doma, nie v nemocniciach či domovoch pre dôchodcov.„Preto bolo súčasťou pohrebu aj obriadenie mŕtveho, obliekanie, zhotovenie truhly, preloženie do nej či úprava tela. Keď zvonili zvony, ľudia v dedine prestali pracovať a pomodlili sa za dušu zomrelého. V noci mŕtve telo strážili, bdeli pri ňom,“ popísala zvyky z minulosti.

Smrť ako súčasť života

Smrť ľudia chápali ako prirodzenú súčasť života, no v prístupe k mŕtvemu bolo cítiť strach i snahu nakloniť si ho. „Ak zomrel zlý človek, alebo ak došlo k násilnej smrti či k vražde, ľudia sa obávali, že zosnulý môže žijúcim ľuďom škodiť,“ uviedla.

Viera, že po smrti sa duša človeka vracia do prostredia, kde žila, sa podľa etnologičky odborne volá revenantizmus, pričom revenantom sa mohol stať samovrah, utopenec, šestonedieľka, nepokrstené deti. Ľudia kedysi starostlivo pristupovali i k pohrebu slobodného mládenca a slobodnej dievky. Pohreb bol akousi posmrtnou svadbou.

Rituály

Naši slovanskí predkovia dávali na hroby potraviny a nápoje. „Ak sa mŕtvym nevyhovelo, mohli sa stať revenantmi, ktorí škodili živým ľuďom,“ upozornila etnologička.

V stredoveku ľudí pochovávali výlučne v blízkosti kostolov, miesta pochovávania boli označené krížom na znamenie očakávaného vzkriesenia a celý cintorín bol pokladaný za bohoslužobný priestor.

„Privilegované vrstvy pochovávali priamo v kostoloch do krýpt, veľa sa ich nachádza v kostoloch“ 

Kedysi ľudia ozdobovali hroby ihličnatou čečinou a ručne vyrábanými kvietkami či vencami. Kvety vyrábali z krepového papiera, pričom farbu volili podľa veku pochovaného. Deťom na hrob dávali biele či ružové, starším ľuďom modré alebo fialové. Zapaľovať sviečky na hrob chodili až v novembri, na cintoríne sa zišla celá rodina.

dusicky

Na fotke Detviansky cintorín v rúšku noci tohto sviatku

DTinfo.sk