Apríl 2017 – Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska by mali zaradiť aj Drevené vyrezávané kríže z Podpoľania.  

Drevené vyrezávané kríže – symboly kresťanskej viery, zároveň diela miestnych ľudových majstrov, sú považované za jedinečnú súčasť kultúrneho dedičstva Detvy, Hriňovej a obcí Podpoľania. Vyrábané sú ručne z dreva, najmä dubového, ktoré bolo kedysi na Podpoľaní aj základom ľudového staviteľstva. Zdobené sú vruborezom, dekor býva často  farebne kolorovaný.

Už autor prvej monografie o Detve (1905) – Karol Anton Medvecký – vyzdvihol tieto ľudovoumelecké prejavy. Významného ocenenia sa im dostalo aj  v roku 1934, keď český výtvarný umelec Otakar Štáfl prišiel s myšlienkou založiť Symbolický cintorín obetiam hôr na Popradskom plese, pričom sa inšpiroval práve detvianskymi vyrezávanými krížmi.

šeobecne sú známe a aj v odbornej literatúre sú uvádzané ako detvianske vyrezávané kríže. Do širšieho povedomia vstúpili aj zásluhou starších výrobcov, menovite najmä Štefana Melicha – Klima a bratov Jozefa a Jána Fekiača. Kríže na cintoríne v Detve a tri prícestné sú evidované i v Registri národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Prícestné vyrezávané kríže sú dnes bohato zastúpené aj v Hriňovej, obciach Látky, Detvianska Huta, Korytárky, Kriváň, Podkriváň, ojedinele aj v Dúbravách, Vígľašskej Hute – Kalinke a inde. Už len torzá podobných náhrobných krížov sa zachovali v Klokoči a Michalkovej. Prebiehajúce mapovanie krížov na Podpoľaní odhaduje ich celkový počet na viac ako 150. Po roku 1989 sa kríže z Podpoľania dostali aj na iné miesta Slovenska i v zahraničí.

Mesto Detva, spolu s mestom Hriňová a Národopisnou spoločnosťou Slovenska s podporou Koordinačného združenia pre rozvoj mikroregiónu Podpoľanie predložili návrh na zaradenie vyrezávaných krížov do Reprezentatívneho zoznamu diel nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Stalo sa tak konsenzom, keď zástupcovia Detvy súhlasili s tým, aby nominačný návrh bol podaný pod názvom Drevené vyrezávané kríže z Podpoľania.

Podľa detvianskej etnologičky Anny Ostrihoňovej, ktorá iniciovala túto myšlienku, už v roku 2009 (podobne aj ďalších prejavov z Podpoľania) a v súčasnosti tiež koordinovala a finalizovala spracovanie nominačného návrhu, ide o spoločný záujem deklarovaný aj v písomnej podobe.

Za Hriňovú sa na spracovaní návrhu, zároveň aj na mapovaní krížov aktívne podieľal etnológ Michal Machava. Dôležitý súhlas s nomináciou vyjadrili zo súčasných výrobcov krížov a realizátorov obnovy z Detvy Jozef Krnáč, Mikuláš Purdek, Ján Môťovský, Milan Malček, Ondrej Vrťo, z Hriňovej Jozef Ďurica, Jozef Hukeľ, z Korytárok Štefan a Ján Ľupták.

Oni i ďalší svojou tvorbou nadväzujú na starších majstrov, často aj rodinných predkov, a rovnako sú významní aj v ďalšom uchovávaní týchto prvkov. Za poskytnutie archívnych fotografií k návrhu patrí poďakovanie Podpolianskemu múzeu v Detve a Mikulášovi Purdekovi; za film o krížoch a poskytnutie licencie autorovi Jozefovi Weisovi zo Zvolena, za odbornú externú spoluprácu a podporu Prof. Zuzane Beňuškovej. Fotografie zo súčasnosti realizovali a poskytli Anna Ostrihoňová a Michal Machava. Dôležitou súčasťou návrhu sú aj opatrenia za účasti spoločenstva, ktoré majú prispieť k ďalšiemu uchovaniu a širokému sprístupnenie týchto prvkov.

O výsledku nominácie drevených vyrezávaných krížov z  Podpoľania do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, prípadne ďalších aktivitách, bude verejnosť informovaná.

Na historickej fotografii je Štefan Melich – Klimo pri výrobe dreveného kríža. Fotografia je z rodinného archívu Mikuláša Purdeka.

 

Text a foto: Anna Ostrihoňová
Foto: Zuzana Juhaniaková