Biosferická Poľana
Na vyhliadkach Katruška a Zbojnícky tanec si deti i dospelí počas letnej turistickej sezóny 2015 môžu prečítať povesti rozprávajúce o vzniku zaujímavých skalných útvarov či osudoch postáv žijúcich na Poľane.
Správa CHKO – Biosférická rezervácia Poľana opäť zapracovala na interpretácii hodnôt územia Poľany a spoločne s 200 dobrovoľníkmi tak zvýraznili zaujímavé a najviac navštevované vyhliadky a infobody starej vyhasnutej sopky.
Návštevníci biosférickej rezervácie Poľana tak môžu bezpečne prechádzať zrekonštruovaným turistickým chodníkom cez lokalitu Žliebky.
Informácie o území turisti získajú na obnovených paneloch pri Horskom hoteli Poľana. Súčasťou prác bolo aj zhotovenie drevených búdok ako úkryt pre menšie spevavce a nočné dravce, ktoré budú rozmiestnené v území.
Letná turistická sezóna na Poľane bude tak opäť zaujímavejšia a lákavejšia.
Biosferická rezervácia má svoje zóny
V ľudových piesňach toľko ospevovaný masív Poľany v tomto roku završuje 25 rokov od zapísania do svetového zoznamu biosférických rezervácií. Vyhasnutá sopka vo svojom najvyššom bode dosahuje výšku 1 458 m n.m.
V časoch, keď dnešné Podpoľanie ešte spočívalo pod hladinou mora, vulkán sa podľa odhadov týčil do výšky približne 3 000 m n.m. Stredoslovenský vulkán bol teda dominantou a je najvyššie sopečné pohorie Slovenska.
Prístup do krátera je z banskobystrickej strany, cez Hrochoťskú dolinu. Tá je obľúbenou cyklistickou trasou. Na jej začiatku cyklistov upúta starobylý Hrochoťský mlyn, potom je to blúdivý Bátovský balvan a Jánošikova skala, z ktorej je panoramatický pohľad na celý kráter.
Smerom na západ vyteká z krátera Poľany potok Hučava a svojou vodou napája rieku Slatinu. Biosférická rezervácia má vyčlenené zóny, v ktorých je vylúčená hospodárska činnosť a povoľuje sa nedeštrukčný výskum.
Biosférická rezervácia má zároveň aj územie, kde ochrana prírodných hodnôt je podporovaná správnym spôsobom hospodárenia. Hospodári, ktorí rozvíjajú pracovnú činnosť v biosférickej rezervácii môžu využívať jej pridanú hodnotu a výhody biosférických rezervácií.
Pár poznámok k celkom peknému článku.. Poľana je síce dnes najzachovalejšia zo sopiek v strednej Európe, ktoré vznikli ako dôsledok stretu Africkej a Euroázijskej zemskej dosky počas Alpsko – Himalájskeho vrásnenia, ktoré začalo v druhohorách a pokračovalo do treťohôr, no najväčšou sopkou ktorá vznikla v tomto procese je Štiavnický stratovulkán, ktorý bol približne o 1000 m vyšší než Poľana.
Potok Hučava sa vlieva do riečky Zolná, ktorá sa vlieva do Slatiny.