Do jarného novoročenia patrili všetky obradové činnosti, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu, zdravie ľudí i zvierat, očistu chotára od škodlivých síl…

Popolcovou, či Škaredou stredou sa skončili Fašiangy a po 40 dňovom pôste (odrátajúc nedele) prichádza Veľká noc, ktorá začína Kvetnou nedeľou, kedy si veriaci so sebou do kostola priniesli na požehnanie vŕbové prútiky „maňušky.“ Tieto si ľudia dodnes dávajú za krížik, obrázky, pod hrady, aby im pripomínali Božiu ochranu, aby ich ochránili pred búrkami a chorobami.

Na Zelený štvrtok ženy bielili steny, kalili podlahy, umývali všetok riad, aby urobili očistu všetkého. Tiež sa pripravovali veľkonočné pokrmy – baba, makovník… Na Veľký piatok sa v kostole zaviažu zvony a veriaci sa zdržiavajú väčšieho konzumovania jedál, až do Bielej soboty, keď sa zvony znovu rozozvonia.

Veľký piatok je úplne pôstny, tak ako je na Štedrý deň na Vianoce. V tento deň je vraj dobre štepiť a orezávať stromy.

Biela sobota je pôstna najme v dodržiavaní akéhosi stíšenia, bez hudby, podobne ako na Veľký piatok, až do večera.. V tento deň sa páli Judáš – staré oleje a nepotrebné staré rúcha, sväteniny. Tento popol slúžil na posypanie priesad a tiež ako liek proti boleniu hrdla. Od ohňa sa zapaľuje na vigíliu zmŕtvychvstania pred kostolom v sobotu večer, Veľkonočná svieca zvaná Paškál. Posvätenú vodu v tento deň si tiež v domácnosti pridávali do jedál, aby boli zdraví. Veľkonočná nedeľa je sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tu končí pôst a nasleduje zábava, ktorá vrcholí Veľkonočným pondelkom – kúpačkou.

Text: Emília Sekerešová