Festival rodiny, bratstvo národov a slávnosti krásy slovenskej kultúry, to bola atmosféra 51. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou, ktorý vyvrcholil v teplý nedeľný podvečer 10. júla 2016 v Detve.

Nebo folklórnym slávnostiam pod Poľanou prialo. Tri dni všetky vystúpenia, sprievodné podujatia a zábavu v stravovacom areáli a trhoviskách zohrievalo slnko.

Folklórne slávnosti na Podpoľaní sú vo svojej podstate rodinné podujatie, ponúkajú trojdňové rodinné vyžitie s krásou ľudovej kultúry. Každoročná takmer 50 tisícová návštevnosť to potvrdzuje. Festivalový areál je plný návštevníkov všetkých vekových kategórií.

Nezriedka najmenší Detvania a Detvanky, ktorým ešte z čipky čiapočky či detského klobúčika vykúkajú zvedavé detské očká, len z ramien otcov či matiek pozorujú atmosféru hudby, jedál a priateľských stretnutí.

Mnohé rodiny si aj počas tohtoročných slávností sadli vedľa seba na svoj prinesený tkaný koberec na drevenú lavicu prírodného amfiteátra. Do Detvy na trojdňové slávnosti totiž prichádzajú nielen rodáci pôsobiaci mimo Podpoľania, ale aj viacerí zahraniční hostia.

Počas troch festivalových dní v júli 2016 na doskách amfiteátra odznelo desať veľkých scénických programov, v ktorých diváci poznali synov a dcéry, svojich rodičov, priateľov či známych.

Tohtoročné Folklórne slávnosti mali celkovo 1817 umeleckých výstupov účinkujúcich. Celkové číslo účinkujúcich bolo trochu menšie, keďže niektorí tanečníci, speváci a hudobníci boli angažovaní v dvoch i viacerých programoch.

Na tohtoročných slávnostiach prvýkrát odznel nový cyklus s názvom Hudobné dedičstvo.

Pozvaní hostia z talianskeho ostra Sardínia, mužské spevácke kvarteto Tenores Mialinu Pira z Bitti, vystupovalo na Slovensku vôbec prvý krát. Taliani si rýchlo získali veľký a hlasný ohlas u publika. Hrdelné spevy v interpretácii Tenores di Bitti zapísali do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v ten istý deň ako podpolianska fujara. Tenores vystúpili dvakrát, najskôr v sakrálnej atmosfére farského kostola v sobotné popoludnie, potom v sobotnú noc pod hviezdnatým nebom amfiteátra.

Silným momentom bolo číslo, keď spievali spolu s fujarášmi spod Poľania. Ich hrdelné spevy a zvuk podpolianskej fujary vytvorili zvukovú symbiózu, ktorá sa pôsobivo niesla širokým priestranstvom načúvajúceho hľadiska.

Nie však len toto číslo potvrdilo, že bratstvo európskych národov je stále živé, existuje, kultúra a umenie ľudí z rôznych európskych krajín spája.

Špecifikom Folklórnych slávností pod Poľanou sú nedeľné programy Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento rok roztlieskali publikum s tancami a hudbou vo veľkom scénickom programe s vysťahovaleckou tematikou Keď išiel tatko do sveta…  So Slovákmi žijúcimi v zahraničí bolo možné sa stretnúť celé tri dni na podujatiach v Krajanskom dvore vo festivalovom areáli.

V sobotné dopoludnie primátor mesta Detva Ján Šufliarský na obvyklej slávnosti prijatia zahraničných Slovákov v obradnej sieni na slávnostiach privítal aj súčasného predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jána Varša.

Na milej slávnosti v obradnej sieni sa zúčastnili predstavitelia zahraničných Slovákov z Čiech, zo Srbska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska, Francúzska a Poľska, z Kanady, Spojených štátov Amerických i z Veľkej Británie.

Folklórne slávnosti v piatkový večer otvorili domáci a zožali srdečný aplauz. V piatok večer vystúpili folklórne súbory, skupiny, ľudové hudby a sólisti z Podpoľania, najmä z Detvy, Dúbrav, Hrochote, Hriňovej, Korytárok, Očovej a Poník.

Uvítací program Zrodení pod Poľanou vytvorilo pôsobivé číslo 535 účinkujúcich.

Práve v piatkový večer záujem účastníkov prekročil kapacitu hľadiska prírodného amfiteátra. Lístky boli rýchlo vypredané. Opatrenie limitovať počet lístkov urobil hlavný organizátor z bezpečnostného hľadiska, ale nepotešilo to oneskorených záujemcov o program.

Za pozornosť stáli aj sprievodné festivalové podujatia a výstavy v Detve. Návštevník mohol bližšie pochopiť dušu a krásu Podpoľania aj cez návštevu fujarového dvora či pôsobivú výstavu opleciek, ktoré sú súčasťou ženského kroja a boli súčasťou výstavy Tradičné tkaniny z Detvy. A viaceré ďalšie podujatia.

U divákov žal aplauz aj jubilujúci súbor Detva, u ktorého si vyžiadali prídavky. Ohlas mal i súbor Marína zo Zvolena, ktorý tiež oslavoval na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou svoje jubileum. Ako poznamenala predsedníčka programovej rady Anna Ostrihoňová, súbor potvrdil, že „hoci má Marína 50 rokov, je stále mladá.“ Tretím jubilantom tohtoročných folklórnych slávností bola Ľudová hudba Ďatelinka, ktorá pôsobí už 45 rokov.

Po zavŕšení 51. ročníka Margita Gajdošová, ktorá viedla prípravu slávností po organizačnej stránke, s vďačnosťou poznamenala, že organizácia sa nestretla s väčšími či mimoriadnymi problémami. Medzi slabšie stránky technickej prípravy festivalu patrilo veľmi plné zákulisie pre prípravu účinkujúcich na nástup na scénu. Víziou pre budúce ročníky tak zostáva vylepšiť ešte šatne pre účinkujúcich.

Zdravotné a záchranné zložky, ktoré boli k neustálej dispozícii vo festivalovom areáli, sa tiež nestretli s väčšími krízovými situáciami. Ošetrovali osoby, ktoré kolabovali následkom tepla či neprimeraného požitia alkoholu, vyskytli sa uštipnutia hmyzom alebo prípady porezanej ruky, keď si predajcovia stavali stánky. Ako to na festivale býva, prostredníctvom rozhlasu si rodičia priebežne nachádzali stratené ratolesti.

Veľmi humánnym a hodným pochvaly bol skutok anonymnej nálezkyne, za čo jej organizátori vyjadrili pochvalu.

Nemenovaná pani priniesla na kontaktné miesto peňaženku s hotovosťou a dokladmi, ktorá niekomu vypadla v stravovacom areáli. Ako sa zistilo, peňaženka patrila matke s telesne postihnutým dieťaťom a skutok nálezkyne sa neminul dojatia na všetkých zainteresovaných stranách.

Kuriózny výtržnícky prípad festivalovej noci si vyžiadal zásah policajtov v stravovacom areáli k zmätenému štvor-kopytníkovi. Policajtov privolali k zmätenému poníkovi, ktorého výtržníci v noci odviazali v inej časti festivalového areálu a zviera postavili do prostriedku stravovacieho areálu. Stravovací areál má však v noci svoju špecifickú bujarú atmosféru.

Text a foto: Zuzana Juhaniaková