Vernisáž výstavy Variácie skla z Novohradu a Podpoľania sa začne o 16.00 h. vo štvrtok 1. februára 2018 v Podpolianskom múzeu v Detve.

Výstava bude k dispozícii verejnosti do 29. marca 2018.

Spolupracujú na nej Kultúrne centrum A. Sládkoviča – Podpolianske múzeum v Detve, Občianske združenie Skálnik, Novohradské múzeum a galéria v Lučenci, Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum a Múzeum histórie obce Divín.

O výstave: Variácie skla z Novohradu a Podpoľania  

Výstava putovného charakteru vznikla za spolupráce viacerých múzeí, Slovenské národné múzeum Martin – Etnografické múzeum, Novohradské múzeum a galéria v Lučenci,  Podpolianske múzeum v Detve, Občianskeho združenia Skálnik v Dolnej Bzovej, súkromných zberateľov, sklárov i nadšencov, ktorí poskytli túto krásu v podobe časti svojich zbierok.

Výstava slovom i obrazom oprašuje históriu tak trochu zabudnutých malých sklární, ako aj veľkých – najznámejších sklární v regióne Novohradu – od Dolnej Bzovej, Divínskej Huty cez rozkvet sklárskej výroby v Málinci, Poltári, Zlatne, Katarínskej Hute i podpolianskych sklární vo Vígľašskej Hute, Detvianskej Hute, v Hriňovej – Slanci a ďalšej v Hriňovej.

Prvotná myšlienka zrealizovania putovnej výstavy so sklárskou tematikou patrí predovšetkým Občianskemu združeniu Skálnik (2013) pod vedením Petra Greksu. Od roku 2005 spolu s ním nadšenci miestnej histórie začali dokumentovať činnosť malých sklární na Podpoľaní a Novohrade so zameraním na sklárne v Dolnej Bzovej. Bohatosť získaných archeo-historických informácií ich inšpirovala k zorganizovaniu úspešného podujatia Bzovské sklárske dni s prvým ročníkom v roku 2011 aj za podpory mnohých odborníkov, sklárov i nadšencov tejto témy.

V regiónoch dnešného Novohradu a Podpoľania od 17. storočia postupne fungovalo sedemnásť sklární, čo predstavovalo najväčšiu koncentráciu sklární na Slovensku.

Rozvíjali sa najmä vďaka dostatku vhodných zdrojov a surovín, výdatných vodných tokov a bukového dreva. Vznikali v podhorských oblastiach, mnohé z nich sú dnes osídlené len veľmi riedko. Sklárne boli zakladané na panstvách vtedajších šľachtických rodov Balassovcov, Csákyovcov, Zichyovcov, Szentiványiovcov a Forgáčovcov.

Neskôr ich budovali nájomcova – podnikatelia, ktorí ich ale predtým od panstiev prenajímali, ako boli napríkklad Kuchynkovci, Ján Kossuch (Kožuch), či Ján Juraj Zahn. Najväčší rozkvet zažívala sklárska výroba do roku 1914, kedy došlo k mnohým zmenám tak v technológii, ako aj výtvarnom stvárnení sklárskych výrobkov. Výroba prešla od drevom priamo vykurovaných sklárskych pecí na pece vykurované generátorovým plynom dreva a uhlia.

Pôvodne ručne tvarované výrobky  sa začali produkovať aj lisovaním. Sklo bolo zdobené novými technikami, napríklad irisovaním, mnohé výrobky dosiahli vynikajúcu umeleckú aj remeselnú úroveň a získali svetové meno.

Po Prvej svetovej vojne na Podpoľaní sklárska výroba zanikla a v Novohrade prešla do útlmu. Po Druhej svetovej vojne došlo k znárodneniu sklární. Výroba pokračovala pod kuratelou štátu v rámci podniku Stredoslovenské sklárne so sídlom v Poltári, ktorý zastrešoval výrobu v Katarínskej Hute, Málinci, Zlatne, Poltári. Bola to doba zavádzania inovácií do výroby v podobe strojovej výroby a sklo sa vďaka postupnej automatizácii vyrábalo vo veľkých množstvách. Postupne však v nich výroba po roku 2000 končí, okrem Katarínskej Huty, ktorá ako jediná dodnes vyrába hlavne strojne vyrábané nápojové súpravy a ručne robené väčšie kusy skla.

Viac ako 250 rokov existencie sklární v Novohrade a Podpoľaní prinieslo mnoho pozitívnych momentov do dejín oboch regiónov. Najlepšie o nich svedčia unikátne výrobky nachádzajúce sa v mnohých krajinách sveta.

Časť tejto odviatej, ale nadčasovej krásy sprístupňuje aj výstava Variácie skla z Novohradu a Podpoľania v Podpolianskom múzeu v Detve za kurátorského vedenia Štefana Chrastinu z Novohradského múzea a galérie v Lučenci, výtvarnej a technickej realizácie pracovníkov Podpolianskeho múzea. Výstava potrvá do 29. marca 2018 a potom putuje do Novohradského múzea a galérie v Lučenci.

Text: Renata Babicová